Cestu zo Žiliny na Rychlebské stezky, kde sa konali dve zaujímavé akcie pod taktovkou Čemby, moja navigácia vyhodnotila na niečo cez štyri hodiny. Doraziť som mala dvadsať minút pred zatváraním infocentra na Rychleboch.
Cesta bola čarokrásna, kedže lesy sa práve začali fintiť na jesenný karneval. Okrem toho že poľné kvety už odkvitli, odkvitala aj moja predná náprava, čo som v tom momente ešte netušila. Jediným nepríjemným znamením poslednej jazdy môjho luxusného Suzuki Balena z devedesiateho šiesteho, bolo divné klepanie pri brzdení.
Bolo na čo pozerať, vyhliadková jazda išla fajn až po jednu zákrutu niekde medzi mestom Albrechtice a Zlatými Horami, kde v ľavotočivej zákrute niečo nepríjemne zaškrípalo. Priemernú rýchlosť som znížila na 60 km/h. Čas príchodu bol stále desať minút pred šiestou. Za mestom Zlaté Hory som zistila že volant, aj keď idem rovno, je značne otočený doľava. Prúser.
Kedže na Rychleby som mala už iba 25 km, tak som si povedala že to dám. Navigácia ma poslala cez Poľsko. Svedomito som dodržiavala predpisy, 40 km/h v meste a aj mimo mesta. Slimačím tempom, tri krát obliata studeným potom, šilhajúc na navigáciu, som pri prechode štátnej hranice ČR, bola šťastná, že ak sa niečo poserie, tak mi aspoň český bratia budú rozumieť.
Niekde medzi štátnou hranicou a Červenou vodou mi cestu skrížilo niečo, čo vyzeralo ako líška. Najprv som si myslela že z poľa vybehla mladá líštička, ale keď som prišla bližšie a oproti prichádzajúci vodič takmer zrazil toto čudo, zhodnotila som tu niečo nesedí. Hodila som auto na blikačky a vyšla von. Dobehlo ku mne vyhladované šteňa rasy líškopes. Otvorila som spolujazdcove dvere, malá skočila dnu a stočila sa do klbka.
Navigácia ešte stále hlásila že do infocentra prídem pred záverečnou. Tridsiatkou sme sa s plazili k cieľu. Na konci Červenej vody, 5 km pred infocentrom ľavé predné koleso začalo šúchať o karosériu. Oblial ma studený pot. Zastavila som na krajnici, hodila blikačky a vydala sa k práve parkujúcemu domácemu.
S previnilým výrazom som sa predstavila, ospravedlnila že v nedeľu obťažujem a požiadala o pomoc, s vyhlásením “Niečo s mojím autom nie je s v poriadku”. Pán domáci kľakol k prednej náprave a povedal: “Tak s týmto slečno, už nikam nepojedete.” A bolo vybavené. Z prednej nápravy sa na mňa šklebila táká trhlina, ako keby náprava nebola z kovu ale z roztrhnutého papiera.
Pán domáci ma naložil do 206 so všetkými haraburdami aj najdúchom i odviezol ma na Rychleby, Peťo z Rychleb ma hodil na ubytko a s Liškou sme obidve vyhladované a vystrašené konečne dorazili “domov”. V ten večer sme s Miškou a Liškou ešte vyrazili na panáka do krčmy, zahájiť čembáce školenie.
O tom ako pokračovala posledná cesta Balena na vrakovisko sa nebudem radšej rozpisovať. Ak by niekto potreboval zošrotovať auto v Čechách, postup je dosť jednoduchý, kľudne mi brnknite.
Prvý deň školenia bol prínosný hlavne českým kolegom, kedže sa jednalo o rady ako zdolať legislatívne nástrahy trail buildingu v Čechách. Mne sa ušlo odťahovanie vraku, vrakovisko iné lahôdky.
Očakávané IMBA školenie začalo pre mňa našťastie až v utorok. Tri dni nabité informáciami ako stavať také epické traily ako sú v Livignu alebo St. Moritzi pod taktoukou Shana Wilsona a Marka McClure z IMBA Trail Building Solutions, stáli za to. Svoje čo-to dodal miestny guru, Pavel Horník.
25 rokov skúsenosti, bolo cítiť nie len pri teórii ale hlavne v praxi pri výstavbe nového Super Flow trailu. Od designu pomocou sklonomeru, riešenia prekvapení v podobe balvanov, odvodňovania, po výstavbu klopky a finálne maskovanie, ktoré navodilo pocit ako keby tam trail bol už roky, všetko na jednotku. Samozrejme netreba zabúdať na to že celý systém výstavby a údržby je navrhnutý tak, aby bol čo najšetrnejší k prírode a hlavne dlhodobo udržateľný.
V rámci praktickej ukážky, Shane spolu s Markom v priebehu 90 minút v teréne vysvetlili nielen bezpečnosť pri práci ale aj vyčarovali viac ako 2 metre zbrusu nového trailu pred našimi očami. Priznávam že po 30 minútach som sa začala cítiť trápne že iba podopieram lopatu a oni dvaja kopú, hrabú a sekajú.
Po tomto ich výkone sa 40 netrpezlivých trail builderov vrhlo na ešte panenskú prírodu. Čo sme po dvoch dňoch vyčarovali pod ich vedením my, nech si zhodnotí každý sám, keď bude na Rychleboch.
Každému kto sa chystá stavať nové traily vrelo odporúčam účasť na IMBA školení. Nielen pre to know how ale aj partiu fantastických ľudí ktorí sa tam zišli. Dúfam že časom ich stretnem na ich a aj našich trailoch a budeme si pochvaľovať ako dobre sa nám jazdí. Verím že pri výstavbe ,ale hlavne údržbe už nášho OZ Pedál trailu mi to získane know how pomôže vyvarovať sa začiatočníckým chybám.
Klobúk dole patrí Čebme za profesionálne zorganizovanie oboch školení, výber lokality a chlapcom z IMBA.
Samozrejme, osobitná vďaka patrí všetkým ktorí mi pomohli odprevadiť Baleno na poslednej ceste, Pavlínke že poskytla Líške nový domov a mojej inteligentnejšej polovici sľubujem že nabudúce budem počúvať.